Evanjelizačná škola sv. Mikuláša

EVANJELIZAČNÁ ŠKOLA NIE JE:

– Nestotožňuje sa so žiadnym konkrétnym hnutím. Ale zaväzuje sa vzdelávať evanjelizátorov podľa svojho PROGRAMU.

– Nieje oficiálnou inštitúciou/orgánom farnosti. Nevykonáva úlohy, ktoré sa prekrývajú s úlohami vykonávanými farnosťou alebo inými cirkevnými inštitúciami.

– Nieje to budova alebo zariadenie.

– Nieje riadiaci orgán alebo administratívny úrad.

EVANJELIZAČNÁ ŠKOLA JE:

– Dynamická vízia prípravy nových evanjelizátorov pre novú evanjelizáciu.

– Pracuje na základe periodickej formácie. -Škola evanjelizácie sa stáva školou, cez formovanie evanjelizátorov a poskytovanie evanjelizačných kurzov farnostiam či cirkevným centrám.

– Má statický tím minimálne 8 osôb, vrátane 2 hosťujúcich lektorov. Zaviažu sa slúžiť po dobu troch rokov (aby sa zabránilo príliš častej fluktuácii a začínaniu odznova).

– Verne sa riadi PROGRAMOM FORMÁCIE s kurzami z programu Škola svätého Mikuláša.

– Zúčastňuje sa (minimálne zodpovedná osoba a poradca v mene Cirkvi) na niektorom z regionálnych, národných alebo medzinárodných seminárov.

– Zapája sa do života miestnej cirkvi (farnosť, diecéza, rehoľné kongregácie a pod.).

– Je registrovaný a pridružený k národnému a medzinárodnému úradu splnením formalít, ktoré tieto úrady vyžadujú.

– Pamätá, že kurzy sú tie, ktoré spĺňajú všetky požiadavky stanovené v logistike kurzu.

– Dodržiava logistické pokyny na pozývanie prednášateľov, najmä ak ide o medzinárodnú spoluprácu.

PRÁVA:

– Od momentu schválenia dokumentu „Ex Experimentum“ môže miestna škola používať názov „Evanjelizačná škola svätého Mikuláša“ a logo s týmto názvom. Potom môže používať schémy a nákresy a zúčastňovať sa na stretnutiach zodpovedných za evanjelizačných škôl.

-Má cirkevného poradcu, zodpovedného ktorý bol menovaný.

Aktuálne ThDr. PaedDr. IClic. Jozef Maretta PhD.

O našom patrónovi

1.Mikulášovo narodenie

Narodil sa v druhej polovici 2.storočia v Patare.Rodičia Teofan a Jona, zbožní a bohatí rodičia.

2.Krst

Sv. Mikuláš prijíma sviatosť krstu.

3.Kňazka vysviacka

Na kňaza ho vysvätil strýko, ktorý sa tiež volal Mikuláš, vtom čase biskup v meste Patara. Pri tejto príležitosti svätiteľ o ňom predpovedal, že bude požehnaná cirkev, ktorej sa dostane za pastiera.

4.Biskupská vysviacka

Krátko pred príchodom sv. Mikuláša do Mýr, zomrel mýrsky arcibiskup Ján. Biskupi Lícijského kraja sa zišli v Myrách, aby vybrali nového arcibiskupa. Keď sa však dlhú dobu nevedeli dohodnúť, prosili Boha, aby im ukázal cestu k vybratiu toho pravého. Pán vyjavil svoju vôľu, prikazujúc, aby sa v noci postavili k chrámovým dverám a za arcibiskupa vyhlásili toho, kto príde ráno ako prvý na raňajšie bohoslužby a volá sa Mikuláš. Sv. Mikuláš podľa svojho zvyku šiel ešte pred svitaním do chrámu, kde ho pri dverách zadržal biskup. Po tom čo Mikuláš prezradil svoje meno,ho naradostený biskup predstavil synode biskupov a tí ho prosili aby splnil Božiu vôľu a zaujal arcibiskupský úrad.Po prvotnom zdráhaní sa, napokon súhlasil, že prijme takú veľkú hodnosť.

5.konanie milosrdných

Stalo sa, že v jednom meste žil človek, ktorý cez rôzne nešťastia stratil celý svoj majetok a už nemal z čoho živiť seba a svoje tri dcéry. V tej núdzi, pretože sám nevedel,čo si má počať, sa rozhodol vydať svoje dcéry na prostitúciu.Sv. Mikuláš sa o tom dozvedel, a aby otca i deti zachránil pred hriechom a večnou záhubou, cez rozbité okno podhodil tomu človeku toľko peňazí, koľko bolo potrebné, aby mal z čoho žiť a za čo vydať jednu svoju dcéru. Keď ten človek našiel peniaze, videl, že milosrdný Boh ho neopúšťa, začal horko plakať a úprimne sa kajať zo svojich nečistých skutkov.Za krátky čas vydal svoju jednu dcéru. Sv. Mikuláš, potešený týmto jeho konaním mu znova podhodil toľko peňazí ako predtým.A keď sa vydala aj druhá dcéra, sv. Mikuláš pamätal aj na tretiu. No otec tentoraz nespal, a hneď, keď počul, že ktosi oknom hodil peniaze, vybehol z domu, dobehol sv. Mikuláša, hodil sa mu k nohám a srdečne ďakoval. Sv. Mikuláš mu povedal: Najlepšou vďačnosťou pre mňa bude tvoje hlboké mlčanie o tom všetkom a dobrý úžitok z môjho daru. Ten človek preniknutý veľkou vďačnosťou však nemohol mlčať a rozhlásil, čo pre neho a pre jeho deti urobil sv. Mikuláš.

6.ochranca pred sťatím (mečom)

V istom čase sa stalo, že predstavený mesta Mýr, Eustat, nahovorený zlými ľuďmi nespravodlivo odsúdil troch mužov na smrť. Len čo sa o tom Mikuláš dopočul, ponáhľal sa do Mýr, keďže bol v tom čase mimo mesta. Prišiel práve vo chvíli, keď kat s mečom v ruke už stál nad odsúdenými, aby im sťal hlavy. Sv. Mikuláš priskočil ku katovi, vytrhol mu meč z ruky a odišiel k predstaveným mesta, aby znova začali proces s tromi mužmi. Predstavený to urobil a presvedčený o ich nevine ich prepustil na slobodu.

7.zmierovateľ hnevajúcich sa

Raz v kraji Frýgia vypukli nepokoje, aby ich cisár Konštantín potlačil vyslal troch mužov s vojskom. Tí sa cestou zdržali v meste Plakomata v Lícijskej eparchii. Vojaci tam začali ubližovať tamojším obyvateľom a tí sa začali brániť, a tak sa už začínalo krviprelievanie. Našťastie sa o tom dozvedel sv. Mikuláš a hneď sa ponáhľal do mestečka, kde stačil jeho príchod, aby sa obe strany utíšili a uzmierili.

8.Ničiteľ pohanských svätýň

Na znak toho, že zastával pravé učenie Cirkvi a tvrdo výstupoval voči všetkým herézam.

9.Záchranca topiacich sa

Jeden muž, menom Demeter, ktorý mal sy. Mikuláša vo veľkej úcte, chodil každoročne do mesta Andirit, ktoré bolo zasvätené svätcovi, aby si uctil jeho pamiatku. Raz na tejto ceste morom, ho zastihla veľká búrka, loď sa rozbila a Demetra unášali vlny. No on neprestával volať: „Sv. otče Mikuláš, pomôž mil“. V tom sa zjavil sv. Mikuláš, zobral ho za ruku, vytiahol z vody, zaniesol domov a tu ho uložil do jednej zamknutej izby, kde nebol nikto. Demeter, ktorý od strachu nevedel, čo sa s ním stalo, a mysliac si, že sa ešte stále nachádza v morských vodách, neprestával volať na sv.Mikuláša. Keď to domáci začuli, zbehli sa do izby, našli ho že nie je na celého mokrého a nemohli ho presvedči morskom dne, ale u seba, doma. Keď sa spamätal, so slzami v očiach, no s radosťou v srdci rozpovedal, ako mu sv. Mikuláš zachránil život.

10.Kriesi mŕtvych

Vzkriesil troch zabitých klerikov.

11.Osloboditeľ spod nadvlády turkov

V meste Antiochia žil zbožný človek menom Agrik, ktorý mal iba jediného syna Bazila. Z osobitnej úcty k sv. Mikulášovi mal Agrik zvyk každý rok v deň jeho pamiatky po Bohoslužbe v chráme dávať dva obedy. Jeden pre chudobných, druhý pre príbuzných, susedov a priateľov. Tomuto Agrikovi sa raz prihodilo nešťastie. Turci znenazdajky prepadli chrám sv. Mikuláša a zobrali do otroctva všetkých, ktorí tam boli na bohoslužbe a medzi nimi aj Agrikovho syna Bazila, ktorého odviezli na ostrov Kréta a tam odovzdali do služby svojmu kniežaťu Amirovi. Dva roky rodičia neprestajne oplakávali stratu svojho syna a v tom žiali a smútku zabudli obedom oslavovať pamiatku sv. Mikuláša. Na tretí rok si spomenuli na zázračné dobrodenia Božieho služobníka a v deň jeho pamiatky sa k nemu v chráme pomodlili a dali podľa obyčaje dva obedy.Počas obeda začali na dvore štekať psy. Agrik vyšiel pozrieť,čo to môže byť, no nemohol uveriť svojim očiam. Pred ním,s flašou vína v ruke, stál jeho syn Bazil. V radostných slzách a srdečných objatiach sa otec spýtal syna odkiaľ sa nabral doma. Syn odpovedal: „Sám neviem, kde som sa tu nabral.Viem iba, že keď som obsluhoval pri stole kniežaťa Amira a z tej fľaše som nalieval víno do pohára, ktosi ma náhle schytil a niesol vzduchom, a keď ma pustil na zem, uzrel som, že to bol sv. Mikuláš.“

12.Pohreb sv. mikuláša

Keď sv. Mikuláš dosiahol starobu a cítil, že sa blíži hodina jeho smrti, zmierený s Bohom ešte všetkých prítomných požehnal a zomierajúc povedal: „Do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svoju dušu.“ Zomrel 6. decembra 342 a jeho telo uložili v katedrálnom chráme v Mýrach, kde ležalo do r. 1096, kedy bolo prenesené do mesta Bari v Taliansku.